Ch. Docentka Paolina Luková: Bylinky môžu byť aj toxické

Obsah:

Ch. Docentka Paolina Luková: Bylinky môžu byť aj toxické
Ch. Docentka Paolina Luková: Bylinky môžu byť aj toxické
Anonim

Paolina Luková, Ph. D., je hlavnou asistentkou na Katedre farmakognózie a farmaceutickej chémie Farmaceutickej fakulty Lekárskej univerzity v Plovdive. Je doktorom farmakognózie a špecialistom na liečivé rastliny a fytofarmaceutické produkty.

Mnoho povier sa v Bulharsku dlho spájalo s bylinkami, s ich zázračnou a dokonca magickou silou. Je ťažké povedať, kto a kedy prvýkrát aplikoval jednu alebo druhú bylinku na liečbu. Od pradávna ľudia jedli korienky a plody, no všimli si, že po zjedení jednej rastliny pocítili nával energie a po užití iných sa im chcelo viac spať, iné im spôsobili vracanie… hromadili vedomosti, ktoré sa podobne ako legendy dedia z babičky na matku, z matky na dcéru či vnučku.

Moderná farmakognózia už nie je empirickou vedou, ale využíva najnovšie údaje o dynamike biosyntézy, akumulácie a rozpadu biologicky aktívnych látok v rastlinách a vyvinula racionálne metódy zberu liečivých surovín, široko používané v praxi príprav.

Ch. Ast. Luková, podľa ľudovej povery sa všetky choroby na Nový rok kúpajú v „živej vode“a z roztrasených kvapiek sa tvorí rosa, ktorá lieči. Aký je váš názor ako vedca, existuje nejaký vedecký dôkaz, že najliečivejšie sú letné bylinky? Čo spôsobuje tento jav?

- Terapeutické využitie bylín bolo pozorované a používané od staroveku, dávno predtým, ako veda preskúmala ich chemické zloženie. Rastliny sú nenahraditeľným zdrojom cenných biologicky aktívnych látok, ktoré sa využívajú aj v modernej medicíne. Sviatok bylín - Svätojánska sláva, ktorý sa oslavuje 24. júna, je tradíciou, ktorá nám pripomína, že riešenie mnohých zdravotných problémov možno nájsť v prírode. Aj keď veda nemá konkrétny dôkaz, že práve vtedy sú bylinky najliečivejšie, pozitívna energia, s ktorou ich ľudia zbierajú, je prvým krokom k úspešnej terapii. Tajomstvo tohto dňa, v ktorom sa prelína okultizmus a poznanie, nás núti veriť v prírodu a jej neobmedzenú silu. Preto by som poradil každému, kto má možnosť 24. júna skoro vstať a nazbierať si orosené bylinky – či už na konkrétny zdravotný problém alebo jednoducho pre čaro tejto tradície.

Aké bylinky by mala mať každá bulharská rodina, aby ich v tento deň dostala?

- Bulharská flóra je mimoriadne bohatá na liečivé rastliny. Nepotrebujeme chodiť do hôr zbierať bylinky. Liečivé rastliny sú všade okolo nás – na poli, v parku, na príjazdovej ceste do práce. Hovorím to preto, lebo tento rok je 24. júna pondelok a pre väčšinu ľudí to bude pravdepodobne začiatok nového pracovného týždňa. Len si teda dávajte pozor na púpavu, drieň, brezu či gaštan na vašej ceste. Čo sa týka byliniek, ktoré by mali byť v každej rodine, medzi hlavné by som spomenula: harmanček, tymian, lipa, šípka, baza, ľubovník, sumach, mäta. Myslím si, že väčšina bulharských rodín má a používa veľkú časť týchto rastlín vo svojom každodennom živote.

Ako by sme ich mali pripraviť, aby čo najefektívnejšie využívali ich prospešné vlastnosti?

- Príprava vhodnej formy na užívanie bylín je kľúčovým bodom ich účinnosti. Primárny význam má typ účinných látok v rastlinách.

Doma si v podstate všetci pripravujeme nálevy alebo odvary známe ako čaje. Napríklad, ak si chcete pripraviť čaj z esenciálnych olejových rastlín, ako je tymián, medovka, mäta atď., mali by ste to robiť iba lúhovaním. Varenie s vriacou vodou nie je vhodné, pretože silice sú pri vysokej teplote prchavé a dlhším varom dôjde k zníženiu obsahu biologicky aktívnych látok a nižšiemu terapeutickému účinku. Pri iných rastlinách, ako je napríklad sumach, ktorý obsahuje triesloviny, sa extrakt pripravuje dlhším varením vo vode. Samozrejme, ak potrebujeme vyššie koncentrácie biologicky aktívnych látok alebo presnejšie dávkovanie, pripravujú sa ďalšie fytoprodukty, ako sú extrakty, tinktúry a pod.

Skúmaš bulharské bylinky, Ch. Ste asistentom na Katedre farmakognózie a farmaceutickej chémie. Najprv prosím objasnite - čím sa zaoberá farmakognózia? Ktoré bulharské bylinky ste skúmali?

- Už viac ako 6 rokov mám tú česť pracovať na Lekárskej univerzite v Plovdive ako hlavný asistent na jednej z popredných farmaceutických fakúlt v krajine. Naši študenti majú možnosť zoznámiť sa teoreticky aj prakticky s najnovšími vedeckými poznatkami v oblasti základných disciplín pre špecializáciu - farmakológia, farmakognózia, technológia liekových foriem, farmaceutická chémia a analýza. Farmakognózia je najmä veda, ktorá študuje chemické zloženie rastlín, dynamiku akumulácie a lokalizácie biologicky aktívnych látok, spôsoby ich extrakcie a analýzy, ako aj ich terapeutické využitie.

Farmaceutická fakulta - Plovdiv okrem udržiavania vysokej úrovne akademickosti vo výučbe poskytuje aj vynikajúce podmienky pre realizáciu modernej vedeckej činnosti. Sekcia "Farmakognózia" sa môže pochváliť hĺbkovými štúdiami súvisiacimi s izoláciou a fytochemickou analýzou rastlinných polysacharidov a polyfenolov z rôznych bulharských druhov plantain (Plantago), čučoriedok (Vaccinium), bazy čiernej (Sambucus) atď.

V centre nášho výskumu sú aj niektoré terapeutické účinky izolovaných látok, ako je ich potenciálna prebiotická, antioxidačná, antidiabetická a antivírusová aktivita.

Image
Image

Ch. odborná asistentka Paolina Luková

Kto je podľa vás „kráľovnou“medzi našimi bylinkami?

- Podľa môjho názoru je viac ako jedna bulharská bylinka hodná tohto názvu. Pirin alebo Mursal čaj je často definovaný ako všeliek

Bohatý na esenciálny olej, flavonoidy a terpény, posilňuje imunitný systém, má výrazné antibakteriálne, antivírusové, protizápalové a antioxidačné účinky, uľahčuje trávenie, zlepšuje kognitívne funkcie, pri vonkajšej aplikácii urýchľuje hojenie rán a popálenín.

Tymián a oregano sú tiež jedny z mojich obľúbených medzi našimi bylinkami. Obsahujú silicu s hlavnými zložkami tymol a karvakrol, ktoré sú silnými prírodnými antiseptikami. Stonky tymianu a oregana sa používajú pri ochoreniach horných dýchacích ciest, tráviaceho traktu, žlče, účinne bojujú aj proti niektorým vnútorným parazitom.

V poslednej dobe je v lekárňach k videniu veľa bylín z dovozu. Majú dôstojných bulharských súperov a náhradníkov?

- V lekárňach je teraz možné nájsť množstvo zahraničných bylín, od čínskej medicíny až po indickú ajurvédu. Niektoré z nich majú medzi bulharskými bylinami analógy, ako je obsah biologicky aktívnych látok a/alebo terapeutický účinok. Napríklad za čínsky ženšen je dôstojnou náhradou zlatý koreň, ktorý rastie aj u nás vo vysokých polohách hôr. Rovnako ako ženšen má adaptogénny potenciál, pomáha telu prispôsobiť sa životným podmienkam, t.j.f. zlepšuje celkové fyzické a duševné zdravie, tonizuje, znižuje únavu, zlepšuje pamäť a koncentráciu.

Ovocie palmy sao palmetto, charakteristické pre juhovýchodné štáty USA, je široko predpisované pri liečbe ochorení prostaty. Na trhu je pestrá škála liečivých prípravkov a výživových doplnkov z týchto plodov. Korene žihľavy, ako napríklad saw palmetto, sú bohatým zdrojom fytosterolov a možno ich použiť ako hodnotnú náhradu.

„Na každú bolesť – bylinka“, hovoríme často s nádejou v silu bylín. Ktoré z najbežnejších chorôb dnes majú svojho vlastného bylinného liečiteľa s preukázanou účinnosťou?

- Od dávnych čias sa ľudia obracali k prírode v nádeji, že nájdu liek na svoju bolesť. Veľmi často sa stačí len trochu poobzerať a príroda nám povie, ktorý liek je pre nás ten pravý. Sám Paracelsus sa v 16. storočí pri výbere liečivých rastlín pridržiaval náuky o podpisoch, podľa ktorej tvar, farba, vôňa a chuť rastlín slúžia ako indikácia jej uplatnenia pri rôznych chorobách.

Napríklad na žltačku treba použiť rastliny so žltými kvetmi, na choroby krvi - rastliny s červenými kvetmi, na srdcové choroby - srdcovité rastliny, na prechladnutie - vŕbu, pretože rastie na vlhkých a chladných miestach, na celkové posilnenie organizmu - korienky ženšenu, pretože majú tvar ľudského tela atď.

V modernej medicíne existuje množstvo liečivých rastlín, ktoré preukázali účinnosť proti špecifickým chorobám alebo symptómom. Pri ochoreniach pečene sa osvedčili napríklad bobule ostropestreca mariánskeho, korene púpavy, listy artičokov. Praslička roľná, listy brezy, korene trnky majú výrazný močopudný účinok. Korene prvosienky, listy brečtanu, vetvičky tymianu atď. sú účinné pri zápaloch horných dýchacích ciest a produktívnom kašli. Ľubovník bodkovaný je prírodné antidepresívum. Je možné uviesť množstvo ďalších príkladov. Z niektorých spomínaných rastlín sú na trhu aj štandardizované prípravky registrované ako liečivé prípravky s preukázaným liečebným účinkom.

Vieme, že bylinky majú aj riziká. Na ktoré bylinky by sme si mali dávať obzvlášť pozor?

- Presne tak, bylinky môžu byť pre naše zdravie prospešné aj rizikové. Opatrní musíme byť najmä pri rastlinách s obsahom vysoko účinných látok, ako sú niektoré alkaloidy, glykozidy pôsobiace na srdce a pod. Rastliny obsahujúce podobné látky, ako je sladké drievko, tatul, snežienka močiarna, náprstník, konvalinka a pod., sa používajú len v presne dávkovaných prípravkoch a nikdy nie ako čaje. Majú veľmi úzky terapeutický rozsah, čo znamená, že už pri mierne vyššej ako terapeutickej dávke môžu byť vysoko toxické.

Toxicita v iných rastlinách sa môže časom vyvinúť. Napríklad v našom ľudovom liečiteľstve celkom známa rastlina je fenikel. Používa sa najmä pri zápaloch horných dýchacích ciest, sprevádzaných suchým kašľom. Čučoriedka však obsahuje pyrolizidínové alkaloidy, ktoré pri dlhodobom užívaní vedú k poškodeniu pečene.

Priaznivé účinky bazy pozná každý, no zberať by sa mala vždy, keď sú úplne zrelé, keď sa sfarbia do tmavofialova. Nedozreté plody obsahujú kyanogénny glykozid sambunigrín, ktorý sa metabolizmom v tele mení na kyanovodík – silný jed tkanivového dýchania, ktorý bráni využitiu kyslíka.

Prejavy otravy sú: dýchavičnosť, bolesť hlavy, vracanie, výrazne začervenané sliznice, v závažných prípadoch sa vyskytujú kŕče a strata vedomia.

Dajú sa všetky bulharské bylinky navzájom kombinovať, alebo sa nájdu aj také, ktoré sa navzájom „nemajú radi“?

- Rastliny obsahujú širokú škálu chemických látok, ktoré môžu vzájomne pôsobiť a ovplyvňovať príjem iných liekov.

V kurze farmácia študenti absolvujú výcvik vo farmakológii, toxikológii, farmakoterapii, farmakognózii, kde sa niekoľko rokov študujú terapeutické účinky, vedľajšie účinky a interakcie liekov prírodného a syntetického pôvodu.

Táto záležitosť je pomerne rozsiahla a je ťažké poskytnúť konkrétne odporúčania. Môžem jednoducho uviesť ako jeden príklad, že by sme sa mali vyhýbať kombinovaniu rastlín na riedenie krvi, ako je ginko biloba, komuniga, zázvor atď. ako medzi nimi, tak aj liekmi s antikoagulačným účinkom (warfarín, acenokumarol), kvôli riziku krvácania.

Odporúča: