Krasimir Balakov: Mal som záchvaty dýchavičnosti – preto som začal trénovať futbal

Obsah:

Krasimir Balakov: Mal som záchvaty dýchavičnosti – preto som začal trénovať futbal
Krasimir Balakov: Mal som záchvaty dýchavičnosti – preto som začal trénovať futbal
Anonim

Krasimir Balakov je z legendárnej generácie futbalistov, ktorí doviedli bulharský tím k 4. miestu na svetovom šampionáte v USA v roku 1994. Vtedy bol spolu s Hristom Stoichkovom vybraný do ideálneho tímu šampionátu. Balakov bol hráčom číslo 1 Bulharska v rokoch 1995 a 1997. V národnom tíme debutoval 2. novembra 1988 vo svetovej kvalifikácii proti Dánsku (1:1 v Kodani). Jeho posledný zápas bol 30. apríla 2003 proti Albánsku (2:0 v Sofii).

Balakov sa narodil 29. marca 1966 v dedine Hotnitsa v regióne Veliko Tarnovo. Hral za "Eter" (1983 - 1990), "Sporting" Lisabon (Portugalsko) (1991 - 1995) a "Stuttgart" (Nemecko) (1995 - 2003).

Jeho trénerská kariéra začala v júli 2003 v "Stuttgarte", prešiel cez "Grasshopper", "St. Gallen", "Chernomorets" (Burgas) a od mája 2014 je hlavným trénerom "Litex" (Lovech).

Legendárny futbalista špeciálne pre „Doctora“prezradil, ako sa udržiava vo výbornom zdraví.

Pán Balakov, máte nejaké zranenia z futbalu?

- Buď som sa narodil pod šťastnou hviezdou, alebo všetko, čo som urobil, je také správne a zdravé, že som jedným z mála futbalistov bez operácie vo svojej kariére. Mal som zranenia, ktoré sú pre tento šport bežné, ale nič vážne. Vďaka Bohu, že je.

Akí lekári sa o vás počas vašej futbalovej kariéry starali?

- V zahraničných tímoch, v ktorých som hral, som sa spoliehal na celkom dobrých špecialistov-športových lekárov. Tento odbor je veľmi odlišný od toho, čo robí bežný ortopéd, chirurg alebo iný lekár. Pretože profesionálny športovec sa musí zo zranenia zotaviť oveľa rýchlejšie ako bežný človek. Mal som šťastie, že som v Sportingu Lisabon aj Stuttgarte narazil na veľmi dobrých špecialistov. Napríklad chrípku futbalistu nemožno liečiť antibiotikami desať dní. Ak prehltnem antibiotikum 10 dní, potom potrebujem 5 dní pokoj. To je príliš veľa času na profesionálny šport. Používame také lieky, ktoré vás postavia na nohy na 3 až 5 dní, aby ste rýchlo vstúpili do tréningového procesu. Všetko sa lieči rýchlou metódou, pokiaľ nejde o nejaké vážne ochorenie. Ak ide o úraz, k Pavlovi Banyovi sa chodia liečiť 15 dní. Samozrejme, je to veľmi zdravé, ale futbalista si to môže len ťažko dovoliť. Máme iné metódy, ktorými dosiahneme rovnaký efekt v kratšom čase. Toto je športová medicína na rozdiel od bežnej medicíny. Každý rok sa uvoľňujú nové zariadenia špecifické pre športovú medicínu na rýchlejšie zotavenie. Už sú dostupné v Bulharsku.

Si už zdravý? Keď sa ráno zobudíš, bolí ťa niečo?

- Veľa mojich kolegov sa sťažuje. Ale ked sa zobudim, nemam ziadne bolesti - ani chrbat, ani nohy. Dúfam, že to tak bude aj v budúcnosti. Možno je to genetické, možno môj životný štýl a samozrejme šťastie.

Nikdy ste v živote neboli v nemocnici?

- Bol som v nemocnici, len keď som bol malý, v 5. - 6. ročníku. Trochu som sa zadýchal. Ale ukázalo sa, že nemám takú chorobu. To ma prinútilo brať šport vážne. Lekári mi odporučili trénovať a tak som sa stal futbalistom.

Chodíte na preventívne prehliadky?

- Áno. Niektoré princípy som sa naučil v Nemecku, kde žijem 20 rokov. Raz za rok robím krvné testy. 5 rokov

musíte absolvovať základné preventívne prehliadky –

hrubého čreva, žalúdka atď. Sú v balení a robím ich pravidelne. Keď budem mať po päťdesiatke, začnem ich robiť častejšie.

Máte v Nemecku praktického lekára? Aký je tam systém?

- V Nemecku je každá rodina, každý človek privedený k praxi lekára. A ak si s vaším zdravotným problémom nevie poradiť, pošle vás k inému odborníkovi. U mňa sú veci iné. Pretože vďaka športu mám veľa kontaktov s odbornými lekármi a viem, kam ísť.

Ak porovnáte bulharské a nemecké zdravotníctvo, čo na vás zapôsobí?

- V Bulharsku, tak ako v každej oblasti, sú takí lekári a sú aj takí. Veľmi často je to o šťastí, na ktoré narazíte. Celý systém je tu pokazený. Najväčšou obrazovkou bulharskej medicíny je ekonomika, samotný štát. Všetko ide dokopy, ruka v ruke. Dokonca aj bulharský šport, futbal, ktorému sa momentálne venujem. Ak nemáme silnú krajinu, dobrých vodcov a túžbu po zmene, ťažko zmeníme medicínu.

Boli ste tu nezákonne požiadaný o peniaze za recenzie?

- Nie. Možno preto, že mám takú právomoc, že zo mňa ani nebrali peniaze. Keď prišlo na mamine či otcove kontroly, bol som pripravený dať pre ich zdravie čokoľvek. Ale vždy lekári, s ktorými som bol v kontakte, boli veľmi korektní a nebrali viac, ako by mali dostať. Vo všeobecnosti som sa tu nestretol so zlými lekármi. Ale priatelia mi o takýchto prípadoch hovorili a viem, že nie všetci lekári môžu byť dokonalí. Ľudia niekedy robia chyby. Ale ako v každej inej profesii, aj oni sami strácajú záujem a motiváciu dobre pracovať pre chyby našej štátnej politiky, samotného systému.

Čo vy osobne robíte, aby ste zostali zdraví?

- Mám to jedinečné šťastie, že sa venujem športu už mnoho rokov, hoci sa hovorí, že „profesionálny šport je mŕtvy“. Samozrejme, sú aj mínusy, ale ja som ich nepocítil. Po mojej futbalovej kariére som začal postupne, rok čo rok, aby sa znížilo zaťaženie, , ktoré som mal ako konkurent, a dostať sa do normálneho spôsobu života. Pretože športovci majú úplne iný metabolizmus a srdce je väčšie – pumpuje oveľa viac krvi ako normálne srdce. Nemalo by sa to náhle zastaviť. Inak priberiete, necítite sa pohodlne a môžete dostať oveľa rýchlejšie a viac chorôb ako človek, ktorý nie je profesionálny športovec.

Ako vidím, nepribrali ste na váhe

- Nie. Mám o jedno, maximálne dve kilá viac, ako keď som hrával futbal. Takmer každý deň alebo 3-4 krát do týždňa mám nejakú fyzickú aktivitu. Veľmi mi záleží na sile a preto udržiavam tonus svalových skupín. Záleží mi aj na výdrži. Som profesionálny športovec už viac ako 20 rokov a musím behať 40-50 minút trikrát týždenne, aby som si udržal túto fyzickú kondíciu, v ktorej sa cítim pohodlne. Moje hodiny sú v rôznom čase, závisí to od môjho koučovacieho programu. Veľmi často, keď dokončím tréning svojich futbalistov, trénujem sám.

Ako sa stravujete?

- Nemám žiadny režim. Mäso sa snažím jesť len raz do týždňa, nepreháňať to a ešte k tomu so sacharidmi. Preto nejem špagety a podobné veci každý deň. Snažím sa mať všetko vyvážené, ale žiadne diéty. Tým, že cvičím takmer každý deň, spotrebujem energiu a musím ju patrične dopĺňať.

Liečila ťa raz tvoja matka babi ilachi?

- Dodnes sa občas liečim babskými metódami. Napríklad pri prechladnutí si nedám hneď antibiotiká, ale liečim sa čajmi a harmančekovými inhaláciami. Je to úplne praktická vec z čias, ale funguje to.

Neberiete tabletky?

- Iba minerály, soli, vitamíny. Maximálne si dám aspirín s vitamínom C, keď mi je zle. Ak však príde čas piť antibiotiká, človek ich musí brať. Ale vyhýbam sa antibiotikám.

Kto pre vás vytvoril túto kultúru zdravia?

- Osobne som ho postavil v priebehu rokov. Vždy som bol zvedavý a snažil som sa brať to pozitívne od ľudí, ktorých stretávam. V Nemecku som sa veľa naučil a stále je to jedna z popredných krajín v medicíne a v každom ohľade. Čítal som literatúru aj z vlastnej skúsenosti. Cítim sa pohodlne, cítim sa dobre, preto fungujú moje zásady zdravej životosprávy.

Odporúča: