Petkana Makaveeva: Tu mi chceli operovať bedrový kĺb, nemecký lekár ma zachránil tabletkami

Obsah:

Petkana Makaveeva: Tu mi chceli operovať bedrový kĺb, nemecký lekár ma zachránil tabletkami
Petkana Makaveeva: Tu mi chceli operovať bedrový kĺb, nemecký lekár ma zachránil tabletkami
Anonim

Legendárna basketbalistka Petkana Makaveeva sa narodila 4. októbra 1952. Hrala za tímy "September Glory" Mihailovgrad, CSKA, "Akademik" a "Levski Spartak". S reprezentáciou získala striebro z OH v Moskve 1980, bronz z hier v Montreale 1976. Nechýba ani striebro z ME v Budapešti 1983 a bronz z ME v r. Clermont-Ferrand v roku 1975. Jej veľké klubové úspechy sú s tímom "Levski" - dvojnásobnou víťazkou "Liliana Ronkhetti" KNK (1978 a 1979) a v roku 1984 zdvihla aj pohár majstrov Európy. Ako teraz žije obľúbenec fanúšika s najpresnejším zrakom, ona sama rozpráva v rozhovore pre magazín "Doctor".

Pani Makaveeva, mali ste počas svojej profesionálnej basketbalovej kariéry nejaké zranenia?

- Mal som čiastočné natrhnutie achilovky a uzliny na nej z odrazov a napätí. Boli to strašné bolesti, nemohla som stáť na nohách. Nadka Golcheva mala rovnaký problém. A keďže sme nemuseli prestať hrať, doktor Atanasov nám dal injekcie a tak sme pokračovali. Ďalšie veľké zranenie som utrpel na európskom šampionáte v Banja Luke v roku 1980. V zápase s poľským tímom ma zablokovala stredná útočníčka, dala si koleno a prekrížila mi stehenný sval. Došlo k obrovskému krvácaniu, napuchlo mi stehno. Novinár Pešo Hadjiyski, nech mu Boh odpustí, bol s nami na tomto európskom podujatí a napísal, že som hrdinka. Hral som s opuchnutou nohou, ťahal som to, ale musel som zachrániť mužstvo – nevypadnúť z prvej šestky. No zachránil som deň. Ale potom som nemohol hrať za "Levski" až do konca roka.

Ako sa vám darilo?

- „Levski“ma poslal do Nemecka k ich najväčšiemu špecializovanému traumatológovi v tom čase. Odfotili ma. Mali špeciálny stroj, ktorý snímal svaly. Toto zariadenie nebolo dostupné v Bulharsku. Keď lekár videl, aká je situácia, za týždeň vyčistil krvácanie len tabletkami. Inak ma chcel prof. Šojlev narezať a vyčistiť, lebo som mal zvápenatené neviem čo. Potom by som skončil s basketbalom. Ale klub ma poslal k doktorovi Elenkovi do Berlína s ďalšími dvoma zranenými športovcami. Potom som pokračoval v hraní.

Tretím vážnym zranením boli zuby. Hral som za národný tím. Stál som pod zápasníckym košom. Potom sa predrala Todorka Nikolova z Plovdivu, no bola narazená a udrela ma hlavou. V dôsledku toho mi prišli dva predné zuby. Dr. Popova ju chytila za hlavu.

Vytrhli vám zuby?

- Nie, zachránili ich. Boli zlomené vo vnútri samotnej kosti. Potom ma profesor dlhé roky dával študentom za príklad. Hornú čeľusť som mal podliahnutú a bral som len tekutiny. Za šesť mesiacov s dlahami v ústach sa mi pokazené zuby zahojili. Mal som šťastie, že som si neroztrhol väzy v kolenách. Že v tých rokoch nebol prof. Tony Georgiev, ktorý ich teraz opravuje v priebehu týždňov. Potom

keď sa rozídete, skončíte so športom

A hral som basketbal 23 rokov, z toho 15 rokov v národnom tíme.

Mali ste po ukončení pretekárskej kariéry nejaké zdravotné problémy?

- Jediná vec je, že som veľmi pribrala. Zastavil som sa na 36 a udržal som si váhu desať rokov. Ale zrazu som pribrala.

Nedávno som bol u Ivana Garabitova a so špeciálnym režimom som schudol 10-12 kilogramov. Veci sa robia s palmovým sirupom a 10 dňami úplného hladovania. Ale tento príjemný sirup vám dodá všetky potrebné živiny, energiu a zasýti. Zároveň čistí telo od toxínov, plakov na cievach, čistí na bunkovej úrovni. Robí sa aj gymnastika. Nie je to veľmi zložité. Ako pre dôchodcov. Ide o 5-6 izometrických cvičení, niečo ako joga. Potíte sa, ale neutekáte. Najťažší bol pre mňa cvik na chrbát – ľahnete si a robíte pohyby ako savá podložka. Ale urobil som viac-menej. Absolvovala som aj masáž kĺbov nejakým prístrojom. Kedysi som nevedel zohnúť kolená. Opuchli mi kolená a členky. Ale teraz sa cítim veľmi dobre. Zákrok som absolvovala u pána Garabitova spolu s ďalšími dvoma kamarátkami - športovkyňami. Som veľmi rád. Teraz som energickejšia. Už sa pokojne skláňam a zaväzujem si topánky. Predtým som sa nemohol zohnúť. Pribrala som 130 kg.

Uvažujem o ďalšej liečbe s Garabitovom po novoročných sviatkoch. Po prvom chudnutí by mali prejsť aspoň dva mesiace. Chcem schudnúť menej ako 100 kg. Kedysi som si myslela, že behaním s vnúčikom po škôlkach schudnem. Ale nestalo sa tak.

- Možno vám niektoré hormonálne lieky spomalili metabolizmus?

- Nie, len preto, že som sa zrazu prestal hýbať a cvičiť. Povedal som si: „Dosť behu! 23 rokov je dosť! Dostal som pekné hojdacie kreslo, len som sedel, pozeral televíziu, čítal noviny, knihy. Keď som sa vážila, zľakla som sa. Dobre, že som schudol. Teraz sa už cítim lepšie. Inak sa mi stále točila hlava, stále som bola ospalá, to som nebola ja. Kedysi som bol taký živý. Povedal som si: „Ach, Petkanche! Chyť sa!“

A aký je váš krvný tlak?

- Bol veľmi vysoký a z emocionálnych dôvodov som ho náhle zdvihol. Niekedy cez 200, tak som utekal na polikliniku k džípu, aby mi dal injekcie. Na tretí deň, odkedy som pil tento sirup a urobil zvyšok procedúr, moja krv stúpla zo 150 na asi 130.

Získané chudnutím a čistením

Je to drahé, ale stojí za to. Navyše mi to vyliečilo kašeľ. S vyčistením buniek prestal aj kašeľ.

Z čoho je tento kašeľ? Fajčíš?

- Vysvetľujem si to prachom, ktorý som dýchal v chodbách. Inak nefajčím ani nefajčím.

Držíš nejakú diétu?

- Tu som včera a dnes nejedol nič iné ako hrozno. Zajtra budem jesť len grapefruity a tak budem týždeň jazdiť na ovocí. Človek potrebuje z času na čas očistiť svoje telo. A ja som mäsiar a môžem jesť mäso na raňajky. Ale nie je veľmi užitočné jesť mäso stále. Lebo ani to nie je čisté. Napchávajú zvieratá hormónmi. Dala som si drahú Dukanovu diétu – s mäsom a šalátmi – a schudla som pár kíl. Ale potom som zrazu nahral dvakrát toľko.

Ktorého lieku ste fanúšikom – oficiálneho alebo alternatívneho?

- Z času na čas ich kombinujem. Pijem bylinkové čaje, ale viac verím liekom. Kávu som zastavil, lebo Ivan Garabitov mi povedal, že je lepšie ísť na čaj a džúsy. Chodím profylakticky v roku vyšetrení. Platím si však sám, aby som nemusel čakať pred úradmi. Pre istotu idem na súkromnú recepciu. Praktický lekár mi dáva odporúčanie na mamografiu, ale aj tak tam platím. Môže to byť menej ako žiadne odporúčanie, ale platím. Čoskoro mám ísť na preventívnu prehliadku ku gynekológovi. chodim pravidelne.

Aký je váš denný režim?

- Ráno vstávam o 6:00, vypijem pohár teplej vody, oblečiem sa a začnem pripravovať obed. Odkedy sa objavil vnuk, prestal som pracovať. O 8:30 mi prinášajú Martinča, ktorý má teraz 3 roky. Ak je pekné počasie, idem s ním von. Som medzi matkami s deťmi. Je veľmi dôležité udržiavať kontakt s mladými, nadšenými ľuďmi. A nie sa schádzať s babami ako som ja. Pozná ma celé okolie – babka Pepa s Martinchom. Chodil do jaslí, ale jeden deň v jasliach a potom bol tri dni chorý. Preto to pozerám.

A keď boli tvoji synovia Stefan a Zlatin malí, ako si sa o nich staral?

- Čokoľvek povedal doktor Krastev na 14. poliklinike, to som urobil. Ale vyrástli z nich zdraví chlapci. Zlatin som vychoval v sále „Slivnica“. Ja som na tréningu a on je na vedľajšej koľaji vo vozíku. Ako bežím, hovorím masérke, aby mu dala mlieko alebo vymenila plienky. Som spokojný s doktorkou Danielou Hartmannovou, ktorá bola vtedy tímovou lekárkou a radila mi.

Odporúča: