Marius Donkin: Roztápame sa ako národ – stratili sme ducha

Obsah:

Marius Donkin: Roztápame sa ako národ – stratili sme ducha
Marius Donkin: Roztápame sa ako národ – stratili sme ducha
Anonim

Marius Donkin, narodený 13. februára 1950 vo Varne, je synom kňaza, ale ani on, ani jeho brat ako tínedžeri netúžili po kariére náboženstva. Jeden sa nechá unášať javiskom, druhý husľami a hudbou. Budúca hviezda má však všelijaké záujmy – astronómiu, medicínu, futbal, hádzanú. Fanatický ľavičiar. Miluje plávanie a dlhé túry v horách. Nikdy nezabudne na slová starého otca Jozefa, bývalého varnského biskupa, ktorý ho požehnal na prahu VITIZU: „Cirkev ťa naučila divadlu – v tom najlepšom zmysle.“Donkin pod svetlom reflektorov nepozná hranice. Hovorí sa tiež, ako počas predstavenia udrel rukou klinec, bez toho, aby si uvedomil, čo sa deje, ponorený čo najviac do obrazu. Zatiaľ čo sa hrá, jeho kolega mení krvavé tampóny a potom dostane Donkin šesť stehov.

Možno práve vďaka svojmu povestnému splynutiu s hrdinom je Marius vo svojej one-man show „Mr. Ibrahim and the Flowers of the Koran“jedinečne autentický. Nie je náhoda, že za svoju Momo dostal sériu ocenení – „Crystal Angel“z festivalu „Vidlunya“na Ukrajine, Grand Prix z „Albamonofestu“v Albánsku a z monodrámy v Bitole.

Marius Donkin sa podelil o to, že má veľa priateľov, čo je pre človeka v dnešnej dobe to najväčšie šťastie. Tu je to, čo o sebe herec povedal špeciálne pre MyClinic.

Pán Donkin, o mesiac budete mať 65? Ako sa cítiš?

- Je rozdiel medzi skutočnosťou, aký je skutočný zdravotný stav a duchovným pocitom. Takže duchovne sa cítim oveľa lepšie ako fyzicky. Neviem, či dnes existuje človek, ktorý by mohol povedať, že je v perfektnom zdraví, najmä keď sa dostaneme do takého veku ako ja, keď sme spotrebovali toľko nášho tela, a to bez toho, aby sme sa oň starali.

Ako ste sa doteraz správali k svojmu telu?

- Nestaral som sa o neho. Dokonca som zanedbával svoje zdravie. Človek, keď je mladší, nevenuje pozornosť svojmu zdraviu. Ale príde čas, keď telo začne kričať, aby sme sa o to postarali.

Vy umelci sa stále ospravedlňujete, že nemáte čas. Jete aspoň zdravo?

- Nie, samozrejme! Keď ste v teréne natáčate, produkcie sa končia neskoro, nemáme pracovnú dobu s prestávkami – ako si môžem zabezpečiť zdravé jedlo?! No ja sa neospravedlňujem! Človek, ak to myslí so svojím zdravím a ako sa má stravovať vážne, pri dobrej vôli sa môže stať aj toto. Asi by som to už mal urobiť.

Chceli ste vy alebo vaši rodičia študovať za lekára?

- Ja tiež, ale to bol veľký sen mojej mamy, prirodzene inteligentnej a vzdelanej osoby. Ale okolnosti ma priviedli k umeniu. Medicína vás vyzýva k možnosti spoznať ľudské telo, čo je zázrak, uctievanie. Spoznať ho a pomáhať ľuďom, ako som ja, ktorí zanedbávajú svoje zdravie, je skvelá vec.

Moja operácia bola najzaujímavejšia

Môj otec je kňaz a spolu s mamou ma priviedli k poznaniu spirituality a kultúry, za čo som im nesmierne vďačný. Naučili ma tradíciám, zodpovednému prístupu k ľuďom predovšetkým. Za všetko dobré, čo sa mi stalo, vďačím svojim rodičom.

Kde ste sa naučili rešpektovať umenie?

- Divadlo som sa naučil v kostole. Svätá liturgia je celé divadelné predstavenie – s oblečením, s kázňou, s témou, s hlasom, vecou dikcie, dopadu na ľudí.

Rodinné tradície ma naučili rešpektovať umenie. Pojmy, ktoré vytvárajú – jednota a teplo medzi ľuďmi, zmysel pre pokoru, dobročinnosť – sú zhromaždené v jednom slove nazývanom láska. V poslednom čase sa obávam, že sme sa začali strácať ako ľudia, dávame moc do rúk ľuďom, ktorí nedokážu ochrániť náš národ.

Roztápame sa ako národ?

- Áno, topíme sa, ale nielen z chorôb. Je to duch, ktorý určuje zdravie tela. Ale niekde sme to stratili a to je desivé.

Keď sa reinkarnujete do svojich rolí, nepoznáte hranice – dokonca tým fyzicky trpíte…

- Áno, máte na mysli moje skúsenosti v rolách – v takejto situácii som si poranil ruku o trčiaci klinec. Krv tiekla, ale nedalo sa to nijako zastaviť – stlačila som tampóny, aby sa krv vstrebala, a potom ma zašili. Nebolelo to, ale zostalo to ako spomienka. Javisko je veľmi svieže miesto, kde ste fyzicky a duševne vyčerpaní a v jednom bode

niektoré orgány začnú zlyhávať v napätí

Aj ja som mal nedávno problémy s extrémnou fyzickou námahou a emocionálnou empatiou mojej postavy. Nesťažujem sa na choroby, ale chápem, že je čas postarať sa o svoje zdravie.

Mali ste nejaké vážne zdravotné problémy?

- Našťastie nie, nemám. Ale rád som prijal účasť na kampani na prevenciu prostaty. Jeden z faktorov ochorenia súvisí práve so zvýšeným rizikom vo výžive. Podľa lekárov je veľké množstvo tuku úrodnou pôdou pre vznik nádoru prostaty, preto sa odporúča viac vlákniny v strave zrelých mužov.

Globálna iniciatíva „Moemvri“na prevenciu rakoviny prostaty je v Bulharsku dobrá. Cieľom kampane je upozorniť najrizikovejšiu skupinu – mužov v dospelosti – na starostlivosť o svoje zdravie.

Je prostata „nepriateľom“mužov?

- Najväčším a najsmrteľnejším nepriateľom mužov nad 50 rokov je práve rakovina prostaty. Viem, že je 100% liečiteľná, ak sa zachytí včas a primerane sa lieči. Jediný spôsob, ako môže byť rakovina prostaty diagnostikovaná v počiatočnom štádiu

je každoročné vyšetrenie urológa

Nemám taký problém, ale vďaka kampani som sa veľa naučil. Človek si sám vyberie, či bude zdravý a ako dlho bude žiť. Je povinné dodržiavať určitú hygienu a starať sa o naše orgány. Nie sme naučení prevencii, skorému náhľadu na naše zdravotné problémy, preto na seba „nechávame“choroby.

Čo ťa stresuje?

- Veľa vecí ma dráždi v divadle aj vonku. Neuznávam nezodpovednosť niektorých ľudí, nech už ide o čokoľvek. A to bola veľká časť cností Bulharov. Napríklad v hre „Pán Ibrahim a kvety Koránu“sa hovorí veľa dôležitých vecí – o láskavosti, zodpovednosti, dobromyseľnosti. Keď tieto výchovné veci v našich životoch chýbajú, som podráždený, neznesiem demagógiu a pokrytectvo.

Keďže sú všade okolo nás, myslím, že sme sa začali ničiť. A žiadna reforma zdravotníctva nás nezachráni! S dobrým duchovným prístupom a výnimočnou vierou pacienta dokázal prekonať aj nevyliečiteľné choroby. Je to ťažké, ale nie nemožné. Prežívame individuálne, nepomáhame si, náš štát je preč, naša existencia ako jednotlivcov je ohrozená. Dúfam, že na to niekto príde!

Odporúča: