Albena Denková: Nohu som dorezala až na kosť, ale už som späť na ľade

Obsah:

Albena Denková: Nohu som dorezala až na kosť, ale už som späť na ľade
Albena Denková: Nohu som dorezala až na kosť, ale už som späť na ľade
Anonim

Dňa 3. decembra oslávila dvojnásobná majsterka sveta v krasokorčuľovaní Albena Denková (s partnerom v tanci na ľade Maximom Staviskim) 40 rokov. Okrem titulov z majstrovstiev sveta v rokoch 2006 a 2007 má v súťažnej kariére na konte dve strieborné medaily a jeden bronz z majstrovstiev Európy. Za dva svetové tituly jej bol udelený rad „Stara Planina“, prvý stupeň.

Albena utrpela krutú nehodu na majstrovstvách sveta 2000 v Nice, keď americký pretekár porezal korčuľou Bulharovi ľavú nohu. Toto zranenie ju takmer stálo kariéru, no s veľkou vôľou a vytrvalosťou sa krasokorčuliarke podarilo zotaviť.

Od októbra 2006 do decembra 2009 bola Denková aj predsedníčkou Bulharskej krasokorčuliarskej federácie.30. januára 2011 sa Albena stala mamou - narodil sa jej syn Daniel. V tom istom roku sa zúčastnila ruskej televíznej show „Doba ľadová“, na ktorej sa zúčastňuje dodnes. Jej profesionálne angažmán súvisí s ľadovými šou v Rusku a európskych krajinách. V Bulharsku vyhrala tanečnú šou „Dancing Stars“v roku 2014. V decembri bola slávna krasokorčuliarka v Sofii na medzinárodnom turnaji, ktorý už po tretíkrát organizovala v Zimnom paláci športu. Špeciálne pre našich čitateľov sa Albena Denkova podelila o to, ako žije a ako sa stará o svoje zdravie.

Albena na majstrovstvách sveta v Nice v roku 2000 utrpela počas súťaže rez do kosti. Ako ti zachránili nohu?

- Mal som narezaný sval a dve šľachy. Museli ma operovať francúzski chirurgovia, museli mi zošívať sval a šľachy. Bola to zložitá operácia trvajúca mnoho hodín. V nemocnici v Nice som bol asi týždeň, potom som prišiel do Bulharska. Mesiac som nosil sadru, ktorá fixovala nohu a ranu. Musel som nehybne ležať. Potom nasledovalo obdobie troch mesiacov postupného zotavovania. Potom som pomaly začal nastupovať na ľad, cvičiť a naberať späť svoju formu.

Povedal vám nejaký lekár, že po takejto operácii nebudete môcť korčuľovať?

- Nie. Okolo mňa boli len športoví špecialisti. Možno keby som našiel lekára, ktorý nerieši športové úrazy, počul by som iné veci. Športoví traumatológovia a rehabilitátori však vidia veci inak.

Komu vďačíš za to, že sa v Nice dokázal úplne zotaviť zo zranenia?

- Išlo o športové zranenie – natrhnutie a podvrtnutie väzov, ale to sa normálnym ľuďom určite stáva, keď sú ulice a chodníky zľadovatené a šmykľavé. Po operácii vďačím za svoje uzdravenie rehabilitátorovi Konstantinovi Ganchevovi. Vzal ma doslova po operácii a mal som tri mesiace pohybu, fyzikálnej terapie, rehabilitácie. Doslova mi prinavrátili pohyblivosť a funkciu nohy na 100%. Operácia je veľmi dôležitá a francúzski lekári odviedli skvelú prácu. Netreba ale podceňovať ani ďalšiu fázu liečby. Hovorím to každému pacientovi s podobnou traumou. Mám postrehy od svojich priateľov a známych, že tu sa zdá, že fázu zotavovania berú trochu odmietavejšie a ľahšie. A to je niečo veľmi dôležité.

Ako si teraz pri tomto pracovnom vyťažení udržíte zdravie?

- Moje telo je zvyknuté na veľkú záťaž a keď mám tvrdý tréning,

dobrý pocit

Vtedy nemusím držať diétu, dávať si pozor, čo a ako jem. Veci fungujú samé od seba.

Ktorému lieku dôverujete – oficiálnemu alebo alternatívnemu?

- Určite som viac používal oficiálnu medicínu. Nepoužíval som veľa netradičných metód liečby. Aj keď som mal chrípku, hral som s vysokou horúčkou. Potom som nemohol brať žiadne lieky, iba lieky, ktoré nespadajú do zoznamu zakázaných látok pod dopingovou kontrolou. Vo vážnych súťažiach sa nemôžete liečiť homeopatikami alebo bylinkami. Nemôžete si dovoliť piť čaj a zostať doma. Na to, aby sa športovec postavil na nohy, sú potrebné o niečo rýchlejšie metódy. Tieto lieky poskytuje oficiálna medicína. Určite to nie je ľahké bojovať s chrípkou. Takúto skúšku má za sebou každý športovec vo veľkých športoch, najmä ak je šampionát veľmi zodpovedný a na ktorý ste sa pripravovali mesiace, ba aj celý rok. Prirodzene, nebudete venovať pozornosť tomu, že máte nádchu a dokonca aj vysokú teplotu. Vašou hlavnou úlohou je zúčastniť sa a prezentovať sa tým najlepším spôsobom, nesklamať ľudí, s ktorými pracujete – partnera, trénera, federáciu.

Roky ste strávili v Rusku. Aký je rozdiel medzi ruským a bulharským zdravotníctvom?

- Našťastie som sa nemusel priblížiť ani k ruskému, ani k bulharskému zdravotníctvu. Mám rád bulharské zdravotníctvo, páči sa mi spôsob komunikácie bulharských lekárov, že vysvetľujú, čo robia a prečo. Možno je to môj vysoko subjektívny názor.

Dlhé čakanie na lekára v Rusku

je ťažké objednať sa k špecialistovi, postoj k pacientom nie je veľmi pochopiteľný.

Ako dlho trvá návšteva špecialistu v Rusku?

- Rôzne. Napríklad môjho syna Dannyho sme museli vziať k špecialistovi na polikliniku a čakali sme dva týždne. Potom bola voľná hodina.

Existuje tam systém všeobecného lekára?

- Nie. Tam sú lekári na poliklinike a vy čakáte.

A čo platíte vy?

- Moje dieťa má dvojité občianstvo a ja neplatím za jeho liečbu. Predpokladám, že ak budem potrebovať ošetrenie v Rusku, bude mi zaplatené, pretože som cudzinec.

Ako mladá matka vnímate antivakcinačné hnutia?

- Verím Dannyho pediatrovi v Bulharsku. Považujem ho za mimoriadne dobrého odborníka. Ak to povie, potom sú potrebné vakcíny. Určite má dobré skúsenosti a znalosti, aby mi dal to najlepšie riešenie. Pre mňa sú vakcíny niečím nevyhnutným – chránia pred chorobami, ktorými nechcem, aby prešiel niekto z mojich príbuzných.

Čo je podľa vás zdravé stravovanie?

- Toto je určite menej vyprážaných jedál a málo tučného mäsa, rýb a viac surovej zeleniny a ovocia. Princíp je zo všetkého trochu. Kvalita potravín je dôležitá, ale pre zdravie sú dôležité skôr množstvá. Občas si dám výživové doplnky - multivitamíny, koenzýmy alebo elkarnitín, keď musím viac cvičiť a potrebujem schudnúť. Ale som extrémne márnomyseľná - kúpim si doplnky, beriem ich pravidelne pár dní, potom zabudnem, vynechám príjem a fľaštičky ostanú tak doma.

Si už zdravý?

- Som relatívne zdravý, pokiaľ neberiem lieky.

Váš klub organizuje už tretí rok po sebe medzinárodný turnaj „Denkova a Staviski“. Aké máte momentálne problémy?

- Moja mama sa výhradne zaoberá klubom a organizáciou turnaja, pretože ja a Maxim sa profesionálne venujeme v Rusku. Je dobré, že o súťaž je veľký záujem. Je pre korčuliarov všetkých vekových kategórií. Dúfam, že budú s pobytom v Sofii spokojní. Problémom je hala – Zimný palác športu. Jeho stav je, mierne povedané, žalostný. Potrebujeme novú halu na korčuľovanie, pretože je tu veľa ľudí, ktorí chcú trénovať.

Hovorili ste o tom s novým ministrom športu?

- Mal som stretnutie s ministrom Krasenom Kralevom, keď bol Ottavio Cinquanta – prezident Medzinárodnej korčuliarskej únie a člen Medzinárodného olympijského výboru – na návšteve v Sofii. Potom sľúbili, že urobia niečo pre korčuliarsky šport, najmä preto, že Sofia bude o pár rokov európskym hlavným mestom tohto športu. Dúfam, nádej umiera posledná. Už neviem spočítať, koľko rokov máme sľubované zimné klzisko. Nežiadame predsa viacúčelovú halu, ale cvičisko, kde by v naozaj slušných podmienkach mali všetci tí, ktorí sa chcú venovať korčuliarskemu športu.

Odporúča: