Doc. Dr. Stefan Stefanov: Deti s artritídou majú zmenenú črevnú mikroflóru

Obsah:

Doc. Dr. Stefan Stefanov: Deti s artritídou majú zmenenú črevnú mikroflóru
Doc. Dr. Stefan Stefanov: Deti s artritídou majú zmenenú črevnú mikroflóru
Anonim

„Biologická liečba úspešne ovplyvňuje deti s juvenilnou idiopatickou artritídou! Hoci je toto ochorenie zriedkavé, je významné, pretože postihuje celé detstvo dieťaťa“, povedal v rozhovore s „doktorom“doc. Štefanom Štefanovom – prednostom Kliniky reumatológie, kardiológie a hematológie SBAL pre detské choroby. Na túto tému sa vyjadril prof. Dr. Ivan Mitev“v Sofii. Prof. Stefanov je špecialistom na detské choroby a detskú reumatológiu, špecializuje sa na detskú reumatológiu vo Fínsku, Nemecku a Taliansku a ovláda ultrazvuk kĺbov. Je členom Bulharskej pediatrickej asociácie, Vedeckej spoločnosti pre reumatológiu, Bulharskej lekárskej spoločnosti pre osteoporózu a osteoartritídu, Svetovej organizácie detských reumatológov PRINTO a asociácie „Reumatické dieťa“

Prof. Stefanov, v lete bolo vo vašej nemocnici otvorené prvé centrum v Bulharsku pre doplnkovú starostlivosť o deti s reumatickými ochoreniami a ich rodičov. Aký je hlavný účel tohto centra, fungovalo aktívne?

- V zásade sa takéto centrá otvárajú najskôr tam, kde sú chronicky choré deti. Po druhé, keďže tieto deti majú nejaké problémy tak či onak, je dobré ich riešiť v inom prostredí. Nie v nemocničnom prostredí, ale za účasti a pomoci psychológov, pedagógov, učiteľov, umelcov, umelcov. Tak sa dá nejakou formou zaujať ich pozornosť, môžu sa zaradiť do bežného prostredia, aby sa necítili izolovaní od ostatných detí. Viete, že chronické utrpenie má často za následok obmedzovanie detí. Nielenže zhoršuje ochorenie, ale zabraňuje aj bežnému kontaktu s inými deťmi. Okrem toho sa tieto deti nemôžu vždy zapojiť do nejakej hry so svojimi rovesníkmi. Keďže ho bolí koleno a opúchajú mu členky, nemôže si dieťa vonku kopať s ostatnými deťmi do lopty, jazdiť na bicykli, t.j.dobre, má obmedzenia.

doc. Dr. Stefan Stefanov

A presne toto je hlavný účel týchto centier. Aby deti vstúpili do priateľskej, veselej, milej, mimonemocničnej atmosféry a aby sa aj ich rodičia mohli na týchto stretnutiach navzájom kontaktovať. Ako som povedal, obsadzujú ich psychológovia, pedagógovia, učitelia, umelci a okrem toho, že zapájajú ich pozornosť, pomáhajú im ľahšie zvládať niektoré úkony. Napríklad deti s bolesťami kolien alebo zápästí, aby sa naučili kresliť správnym spôsobom. Čisté a jednoduché, forma rozmanitosti, kontaktu. Miesto, kde sa môžu rodičia stretávať, vymieňať si navzájom informácie, ambulantne opäť kontaktovať lekára, pýtať sa svoje otázky. Na týchto stretnutiach je lekár spravidla bez zástery, čo ľudí aj tak odcudzuje. To je podstata.

Takéto centrá už dávno existujú aj na Západe a veľmi často vznikajú z iniciatívy pacientskych organizácií. Rovnako je to aj v našom prípade. Spoločnosť pre dospelých pre reumatoidnú artritídu a ankylozujúcu spondylitídu pomohla vybudovať toto centrum. Dokonca sa rozbehla iniciatíva na začlenenie detí s inými chorobami. V prípade nášho centra pracujeme napríklad aj s deťmi s autoimunitnými chronickými črevnými ochoreniami. Niektorí z nich majú aj ochorenia kĺbov, iní len z oblasti gastroenterológie. Ide predsa o skupinu pacientov, pre ktorých je výhodné a užitočné mať takéto aktivity. Posledný bol 28. októbra za účasti herečky Stefanie Koleva.

Existujú štatistiky o počte malých pacientov s reumatoidnou artritídou?

- Pre niektoré krajiny existujú štatistiky, pre iné nie, frekvencia je iná, ale v priemere štatisticky - jedno z 1000 detí trpí juvenilnou idiopatickou artritídou. Výskyt je vyšší u detí, ktoré majú reaktívnu, prechodnú artritídu spôsobenú vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami

Vo všeobecnosti sa počet pacientov v priebehu času udržiava. Nezaznamenali sme zvýšenú frekvenciu ani pokles počtu pacientov. A my na našej klinike, ktorí sledujeme frekvenciu, máme v tomto smere priame pozorovania, aj keď presné štatistiky nemôžem poskytnúť. S prihliadnutím na to, že pokrývame takmer 95 % územia krajiny, pretože k nám chodia aj pacienti z vidieka. Existuje stará štúdia nášho učiteľa prof. Boykinova z rokov 1984-85, podľa ktorej vtedy trpelo touto chorobou niekde okolo 700 detí, čo viac-menej zodpovedá frekvencii, ktorú som vám spomenul vyššie. Jednou vetou je to zriedkavé ochorenie.

Máme deti od 2 do 3 rokov do 18 rokov. Prechádzajú životom s bolesťami, s obmedzeniami. Niektoré sa menia štrukturálne – určité deformácie kĺbov, nízky vzrast. A to ich do istej miery odcudzuje ostatným deťom. Majú pocit menejcennosti. Preto sa týmto skupinám pacientov snažíme nejakým spôsobom pomôcť. Aby ste sa cítili zaujatí, a to aj pri počítačových hrách či rôznych iných aktivitách – ak im doma nemá kto ukázať, naučte sa ich s nami. V tom čase existovali sanatóriá, kde boli tzv pracovná terapia. Takto sa deti naučili správne narábať s príslušným náradím. Alebo ak majú ťažkosti v zápästí, v prstoch, v lakťoch, aby sa naučili, ako zapnúť svetlo, ako otočiť kohútik na umývadle. Tu sú také zdanlivo malé veci, ale dôležité pre tieto deti.

Prof. Stefanov, pripomeňme si hlavné a charakteristické črty reumatoidnej artritídy u detí?

- Áno, diskutovali sme o tejto téme. Juvenilná idiopatická artritída je súhrnné označenie pre mnoho foriem artritídy s rôznymi príčinami, s rôznym priebehom a rôznym vývojom v čase. Rozlišujú sa podľa počtu postihnutých, chorých kĺbov. Pri tzv systémová forma artritídy prebieha s veľmi vysokou horúčkou a vyrážkou, pri polyartritickej forme je poškodených viac ako 5 kĺbov

V ďalšej forme je poškodených menej ako päť kĺbov – od jedného do štyroch. Okrem týchto základných foriem existuje aj niekoľko ďalších - enteritída alebo príbuzná artritída, psoriatická artritída atď. Chcem pripomenúť, že niektoré formy sa liečia ľahšie, iné dlhšie. Je dôležité vedieť, že iba polyartritída a pozitívny reumatoidný faktor sa nazývajú detská reumatoidná artritída.

A aké sú hlavné rizikové faktory pre výskyt ochorenia?

- My špecialisti nazývame príčiny multifaktoriálne. V zásade sa reumatológia vyvíja najmä v dvoch smeroch. Jedným je hľadanie príčin, druhým smerom je samotná liečba. Chcel by som podotknúť, že čo sa týka liečby, veci dosť pokročili. V súčasnosti sa verí, že asi 18 – 20 % detí s juvenilnou idiopatickou artritídou má genetický faktor. Vo zvyšných prípadoch stále hovoríme o multifaktoriálnych príčinách – infekciách, ktoré tieto artrózy spôsobujú, environmentálnych faktoroch, epigenetike atď. V posledných rokoch sa venuje pozornosť stavu prírodnej bariéry. V zmysle – v akom stave je organizmus, konkrétnejšie – mikroflóra v črevách, tzv mikrobiota. Pretože sa zistilo, že deti s takouto artritídou majú zmenenú mikroflóru a možno aj to je jeden z dôvodov, prečo môže patogénny organizmus prekročiť túto bariéru a spôsobiť artritídu.

A to zase pravdepodobne umožňuje hľadať nové terapie?

- Áno, hľadajú sa nové spôsoby a metódy na ovplyvnenie ochorenia. Dokonca sa snaží ovplyvňovať aj prostredníctvom vhodných diét a iných metód. Existuje výskum, ktorý ukazuje, že nie vždy pomáhajú, ale to je iný smer. Pretože poznanie príčiny uľahčuje liečbu chronického ochorenia – či už je to artritída, či je to črevná infekcia, či je to iné autoimunitné ochorenie. Veci sa komplexne pohybujú týmto smerom.

Môžu rodičia podľa nejakých známok tušiť, že dieťa má takýto problém?

- Akákoľvek zmena stavu by mala zbystriť pozornosť rodičov. Pri ochoreniach kĺbov je to krívanie, bolesť, odmietanie určitého pohybu.

Oči sú tiež postihnuté a ak sa neprejavia žiadne vonkajšie prejavy, ako sú červené oči alebo zápal spojiviek, dieťa pozorne sleduje televíziu, alebo drží knihu bližšie k očiam atď.n., - to všetko sú príznaky, ktoré môžu rodiča nasmerovať, že sa s týmto dieťaťom niečo deje. Postihnutie kĺbov a očí – to sú dva hlavné postihnuté orgány pri týchto ochoreniach. U mladších detí postihuje veľké percento aj oči.

Ako postupuje juvenilná reumatoidná artritída? Aký je klinický obraz?

- Ochorenie zvyčajne začína akútne. Pri postihnutí 3-4-5 kĺbov dieťa náhle ochorie. Začne krívať, šetrí postihnutú končatinu a veľmi rýchlo idú rodičia k lekárovi. Okrem toho sa lekár okamžite zorientuje a nasmeruje ho k úzkemu špecialistovi. Je ťažšie diagnostikovať tých, ktorí majú postihnutý jeden kĺb alebo nejaký malý kĺb.

V týchto prípadoch sú príznaky zriedkavejšie: dnes ho bolí noha, po dvoch týždňoch znova, po troch znova. Takéto prchavé stavy, kvôli ktorým rodič zmešká daný moment. Vysvetľuje to takto: dnes dieťa bežalo, skákalo, niečo nebolo v poriadku. Alebo si povie – asi sú to rastúce bolesti. Tretíkrát si myslí niečo iné. Ale ak sú rodičia dostatočne pozorní a vidia, že tieto epizódy sú čoraz častejšie - je to už alarmujúci moment na návštevu lekára a vysvetlenie stavu dieťaťa. - Ako je to s modernými metódami a prostriedkami liečby juvenilnej idiopatickej artritídy? - V prvom rade chcem povedať, že pacienti a ich rodičia by sa liečby nemali báť. Chronické ochorenie predstavuje väčšie nebezpečenstvo, pretože vedie k deformáciám končatín, zmenám telesných proporcií chrbtice, končatín a vnútorných orgánov. A samozrejme, čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie. Chcem poukázať na to, že prípady, ktoré v minulosti neboli postihnuté a neboli liečené, pre ne je dnes tzv. biologická liečba, ktorá sa začína pri určitých indikáciách – sú v súlade s celosvetovými odporúčaniami. Boli vypracované a stanovené v predpisoch NHIF, rešpektujú sa medicínske aj finančné kritériá. Táto liečba je celkom úspešná a postihuje presne toto postihnutie u detí, o ktorom hovoríme.

Majú všetky postihnuté deti prístup k takejto liečbe?

- Áno, kto to potrebuje, má prístup. Tak ako na našej klinike a celkovo v mojej praxi s kolegami z iných miest, ani tu nie je žiadny moment omeškania alebo odmietnutia. Zdravotný fond nikdy neodmietol takúto liečbu dieťaťu.

Aký je dôvod, že infekcia spúšťa reaktívnu artritídu v jednom prípade a chronickú artritídu v druhom prípade?

- Vo všeobecnosti je hlavným kritériom toho, či sa artritída stane chronickou alebo nie, reakcia tela na nesteroidné protizápalové lieky, ako sú voltaren, ibuprofén – lieky, ktoré liečia artritídu. Ak reagujú dobre a rýchlo – áno, ide o reaktívnu artritídu prekonanej infekcie. Zatiaľ čo u iných detí táto istá infekcia odomyká chronicitu ochorenia. Čo znamená, že existujú jednoznačne ďalšie faktory – niektoré z nich genetické alebo iné. Práve tieto faktory spôsobujú, že rovnaká infekcia u jedného dieťaťa je prechodná a u iných chronická. A práve tu chcem varovať, aby ste príliš neverili tomu, čo sa píše na internete. Je to normálne, je to žiaduce, je povinné, aby rodičia konzultovali špeciálne pre každý prípad, pretože každá choroba u každého človeka prebieha individuálnym spôsobom. Preto sa v poslednom čase hovorí a kladie dôraz nielen na liečbu ochorenia, ale na personalizovanú, individuálnu liečbu – so zvážením každého pacienta z hľadiska rizikových faktorov, etiológie, príčiny. A odtiaľ – zmena liečebných schém v závislosti od charakteristík pacienta.

Prof. Štefanov, môžeme hovoriť o prevencii detských reumatologických ochorení všeobecne? Alebo to závisí od mnohých faktorov?

- Vo všeobecnosti áno. Tu je príklad: príčinou reumatického ochorenia, reumatizmu, ako ho zvykneme nazývať, je tzv. beta-hemolytický streptokok. V minulosti sa to týkalo 100 až 300 na 100 000 detí. V súčasnosti je toto percento pod 0,5, teda na 100 000 nepripadá jedno dieťa. Čo znamená, že túto mieru zmenilo mnoho faktorov – lepšia diagnostika infekcií horných dýchacích ciest, vhodná včasná terapia a liečba penicilínovými antibiotikami. Možno lepšia kultúra zdravia ľudí, zlepšenie životných podmienok – to všetko sú stále preventívne faktory. To znamená, že prevencia je veľmi dôležitá.

Aké odporúčania by ste na záver dali rodičom, ak vôbec?

- Keď si všimnete, že niečo vaše dieťa trápi, poraďte sa s odborníkom. Na to sú lekári. V remisii sa odporúča vyhnúť sa rizikovým faktorom, ako je trauma, pokiaľ je to možné, aby sa ochránili deti. V tomto zmysle - používanie ochranných prostriedkov pri športe. Samozrejme vhodné športy, ktoré sú sprevádzané menšími rizikami – plávanie, napríklad bicyklovanie, možno tenis, ale striedmejšie. Napríklad basketbal a volejbal sú vysoko rizikové, pretože spôsobujú veľké namáhanie kĺbov a traumy. Ale v tomto smere všetko závisí od stupňa športu a štádia ochorenia. Keď je dieťa zdravé a nie je v procese exacerbácie, nie je problém byť fyzicky aktívny. A v neposlednom rade by mala byť strava kontrolovaná, no zároveň by mala byť sýta a pestrá. Je žiaduce udržiavať optimálnu hmotnosť, pretože nadbytok vedie k nehybnosti a zvýšenému krvnému tlaku - tieto faktory nie sú priaznivé pre ochorenie.

Komplikácie

Napriek novým liekom sa niekedy vyskytnú komplikácie. Nefungujú na 100%. A pri veľmi ťažkých chorobných stavoch môžu nastať komplikácie, kde je medicína naozaj bezmocná. Nie vždy sa dá pomôcť, no stále je možné ochorenie čiastočne ovplyvniť. Pred 70 rokmi mali deti s juvenilnou idiopatickou artritídou oveľa častejšie postihnutie očí. 15 až 20 % z nich úplne osleplo, teraz je toto percento len 0,2 Nie vo všetkých prípadoch, ale maximálne postihnutých chorobou

Priaznivejšia diagnóza

„Reaktívna artritída je najlepšou diagnózou pre lekára aj pacienta. Samozrejme, že je lepšie ho nemať, ale to je choroba, o ktorej hovoríme „choroba oblizuje kĺby“. V zmysle je choroba, opuchy, krívajú, sú sťažnosti dieťaťa, ale keď to liečime niekoľko dní alebo týždňov, artritída prejde bez trvalého poškodenia kĺbu, šliach, väzov, chodidlo, končatiny dieťaťa. Ide o reakciu týchto kĺbov. Začína to náhle a náhle, znova sa budem opakovať - príznaky sú bolesti, opuchy kĺbov, krívanie, ale rýchlo prechádzajú. Opäť použijem metaforu, hovoríme: reaktívna artritída je „prechladnutie kĺbov“, t. j. nezanecháva trvalé lézie, nevedie k erózii a deštrukcii chrupavky, nevedie ku kostným a štrukturálnym abnormalitám. Ani k deformácii nôh, ako sa to často stáva pri inej chronickej a dlhotrvajúcej artritíde,“vysvetlil špecialista.

Reaktívna artritída sa lieči protizápalovými liekmi. Je potrebná liečba základného ochorenia, ktoré spustilo artritídu. To znamená, že ak malo dieťa vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, ktorá prešla a zmizla, potom sa uchýli k liečbe liekmi proti bolesti a protizápalovými liekmi. Existujú aj lokálne postupy – jedným z nich je napríklad chladenie kĺbu.

Jedným z prvých príznakov ochorenia u najmenších detí je odmietanie pohybu, pretože dolné končatiny sú častejšie poškodené a horné menej často. Navyše „kulhávanie“u bábätiek znamená, že s jednou nohou sú veľmi opatrné, teda nezahŕňajú ju do pohybu, akoby ju šetrili. Menia aj chôdzu – či už pri behu, alebo pri chôdzi. Pociťujú rannú stuhnutosť a bolesť. A ak sa na pozadí tohto typického znaku objaví na nejakom mieste edém, opuch kĺbu, potom je takmer nepochybné, že ide o artritídu. Okrem toho, že je kĺb opuchnutý, je aj teplejší na dotyk. Nie je vylúčené, že tieto príznaky a symptómy sú sprevádzané teplotou, ako aj začervenaním na tomto mieste. Chcem poznamenať ešte jednu vec - u najmenších detí - bábätiek sa choroba prejavuje tým, že pri nasadení plienky hlasno kričia, čo znamená, že cítia bolesť v jednej nohe.

Odporúča: