12 mýtov o vakcínach proti COVID-19

Obsah:

12 mýtov o vakcínach proti COVID-19
12 mýtov o vakcínach proti COVID-19
Anonim

Ruská molekulárna biologička a vedecká novinárka, autorka knihy „Vírus, ktorý rozbil planétu“, Irina Yakutenko, predstavuje 12 mýtov o vakcínach proti koronavírusu.

Mýtus 1. Vakcína sa začlení do bunky a začne sa rozmnožovať

Aj na to slúžia jednotlivé typy vakcín. Vektory sú oslabený vírus nachladnutia, ktorý nesie jediný gén koronavírusu, ktorý sa v skutočnosti začlení do bunky a začne tam syntetizovať svoje vlastné proteíny, rovnako ako pri chorobe po prechladnutí. Ale tieto vírusy sa nedokážu rozmnožovať ani spôsobiť prechladnutie, tým menej koronavírus.

V prípade RNA vakcín sa do bunky zavedie špecifická molekula, čím sa začne syntéza spike proteínu koronavírusu. V tom nie je nič strašné, pretože tento proces je časovo obmedzený. Trvá niekoľko dní, po ktorých imunitný systém zničí všetky bunky, do ktorých tieto zložky prenikli. Toto je bezpečný spôsob, ako vytvoriť imunitnú odpoveď. V zásade je syntéza akýchkoľvek cudzích prvkov nemožná.

Mýtus 2. Po očkovaní sa človek nakazí koronavírusom a ochorie

Nie. Tieto obavy sú úplne neopodstatnené. Pretože ani s vektorom, ani s RNA vakcínami nezískame skutočný vírus. Z vakcín, ktoré sa používajú, je len inaktivovaný koronavírus, ale je to zabitý, presnejšie poškodený vírus, ktorý nedokáže nič syntetizovať.

Mýtus 3. Vakcína sa zakotví v DNA a vedie ku génovým mutáciám, kvôli ktorým sa človek geneticky modifikuje

Nie, žiadna vakcína sa nezakotví v DNA. Výskumníci usilovne pracujú na vylúčení čo i len najmenšej možnosti takéhoto scenára. V inaktivovaných vakcínach nie je vírus aktívny, jeho genóm je napísaný na molekule RNA, nie na DNA, ako je to u ľudí, takže svoje gény nemá ako vložiť do nášho genómu.

Vírusy z vektorových vakcín na druhej strane nemajú enzýmy, ktoré by mohli začleniť ich DNA do ľudského genómu.

Mýtus 4. Po očkovaní sa človek stane nákazlivým, pretože si injekčne podá koronavírus

Nie. Vakcíny, ktoré boli doteraz registrované, neobsahujú koronavírus. Vo vektorových vakcínach ide o adenovírus, v ktorom je zabudovaný iba jeden gén z koronavírusu. Okrem toho je modifikovaný aj adenovírus, boli z neho vyrezané gény, ktoré môžu spôsobiť ochorenie, čiže vírus sa nemôže rozmnožovať. Po takejto vakcíne sa nesyntetizujú žiadne nové vírusové častice. V RNA vakcínach nejde o vírus, ale o špeciálnu molekulu, z ktorej sa bunky učia syntetizovať proteíny. RNA nesie informáciu len pre jeden proteín, čo pre plnohodnotný vírus nestačí.

Mýtus 5. Po očkovaní sa môže vyvinúť neplodnosť

Absolútny mýtus a dosť starý. Neplodnosť sa nemôže vyvinúť po žiadnej vakcíne známej ľudstvu. Zložky vakcíny nevstupujú do našich pohlavných buniek, z ktorých sa neskôr vyvinú spermie a vajíčka. Navyše, ženy už pri narodení majú všetky vajíčka.

Mýtus 6. Vakcína môže spôsobiť rakovinu

Veľmi bežná hrozba v rôznych variantoch. To nie je pravda. Pretože jediný možný mechanizmus, ktorým by vakcína mohla spôsobiť rakovinu, je, ak sa nejaká jej zložka zabuduje do DNA a náhodne poškodí jeden z génov zodpovedných za ochranu buniek pred degeneráciou.

Ako sa však už ukázalo, vakcíny proti koronavírusu nie sú zakotvené v DNA. A ďalší mechanizmus, ktorým môže byť rakovina spôsobená, v prírode neexistuje.

Mýtus 7. Každý, kto sa nechá zaočkovať, stráca imunitu

Presne naopak. Pri očkovaní ľudia nestrácajú, ale získavajú imunitu. Vakcína je bezpečný spôsob, ako vyvolať imunitnú odpoveď proti patogénu. Ak človek ochorie, získa prirodzenú imunitu, ale vždy existuje riziko úmrtia alebo invalidity.

A vakcína je bezpečný spôsob, ako vytvoriť protilátky a bunkovú imunitu proti rôznym patogénom, dokonca aj tým najstrašnejším chorobám. Vakcíny sú našou superzbraňou proti chorobám.

Image
Image

Irina Yakutenko

Mýtus 8. Ak očkovanie nedáva absolútnu záruku, tak prečo sa nechať zaočkovať?

Pri žiadnej terapii neexistuje 100-percentná záruka. Vakcíny proti koronavírusu výrazne znižujú pravdepodobnosť nákazy. Áno, riziko nákazy nie je vylúčené, pretože vírus nevie, že človek bol očkovaný a môže mu „pristáť“na slizniciach, tak ako u neočkovaného. Ale imunita očkovaných tento vírus veľmi rýchlo rozpozná a zničí. Jedinou otázkou je, do akej miery sa tomuto vírusu darí množiť.

Niektoré vakcíny sú účinnejšie, iné menej, a to môže umožniť rozmnoženie vírusu na určitú koncentráciu a spôsobiť, že človek ochorie v miernej forme. Ale očkovaním je riziko ťažkého priebehu ochorenia vylúčené alebo radikálne znížené. Toto je jeden z hlavných cieľov vakcíny.

Mnohé z novovytvorených vakcín sa však ukázali ako dostatočne účinné na to, aby výrazne znížili nielen riziko závažného ochorenia covid, ale aj výskyt symptómov vo všeobecnosti. To znamená, že vakcíny zabraňujú množeniu vírusu na koncentrácie dostatočné na to, aby spôsobili príznaky ochorenia. To znamená, že očkovanie má zmysel z troch dôvodov:

• vylučuje riziko závažného priebehu a smrti v dôsledku koronavírusu, aj keď človek ochorie;

• radikálne znižuje riziko aj mierneho priebehu ochorenia;

• vytvára imunitu stáda, ktorá chráni populáciu ako celok.

Mýtus 9. Vírus mutuje, prichádzajú ďalšie kmene, proti ktorým súčasné vakcíny nebudú fungovať

Všetky doterajšie údaje ukazujú, že vakcíny, pre ktoré boli vykonané príslušné štúdie, poskytujú dostatočnú ochranu aj pre kmene, ktoré čiastočne unikajú imunite. Teda chorí sa nimi nakazia, ale postvakcinačná imunita podľa laboratórnych testov postačuje na to, aby človek neochorel. Podľa údajov z laboratórnych štúdií môže byť účinnosť nižšia, ale nedovolí človeku ochorieť, alebo ak sa tak stane, zabráni ťažkému priebehu ochorenia. Vakcíny, na rozdiel od chorôb, poskytujú stabilnejšiu imunitu s vysokými titrami protilátok. Čo môže byť dostatočné na ochranu pred tými kmeňmi, ktoré „unikajú“imunite.

Mýtus 10. Ľudia sú čipovaní pomocou vakcín

Toto je taký absurdný nezmysel. Žiaľ, sú ľudia, ktorí takýmto výmyslom stále veria a je zbytočné ich vysvetľovať. Je utópiou predstavovať si, že každého obyvateľa planéty presvedčíme o neúspechu takýchto výmyslov, preto je lepšie na to nestrácať energiu a čas.

Mýtus 11. Ak je predtým chorý človek zaočkovaný, dostane ťažkú formu koronavírusu

Myslím, že to tak nie je. Takýto jav je charakteristický pre niektoré vírusy, v literatúre je popísaný napríklad pri horúčke Dengue, kedy sa ľudia nakazili jedným variantom tohto vírusu a potom pri iných variantoch vírusu je ochorenie ťažšie. V prípade SARS-CoV-2 sa takýto jav nezistil, bolo vykonaných mnoho štúdií. Mimochodom, na svete bolo infikovaných viac ako 117 miliónov ľudí a zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by sa u určitého počtu ľudí po očkovaní vyvinul ťažký priebeh ochorenia.

Mýtus 12. Po očkovaní nemôžem nosiť masku

Vakcína nie je dlaždica, na ktorej môže vírus „prečítať“, že osoba bola zaočkovaná a nenakaziť ju, obísť ju a prejsť okolo. Zaočkovaní ľudia môžu byť nosičmi infekcie. Pravdepodobnosť, že niekoho nakazia, je malá, ale je to možné. Napríklad s veľmi blízkymi kontaktmi alebo ak bola vakcína pre konkrétnu osobu neúčinná.

Najdôležitejšia vec v tomto prípade je však psychologický moment. Ak prestanete nosiť masku, zle pôsobíte na iných ľudí. Niektorí sa rozhodnú, že aj oni si môžu dať dole masky, aj keď nie sú očkovaní. Preto po očkovaní noste masku. V podmienkach, ako je dnešná pandémia, by sme nemali myslieť len na vlastnú bezpečnosť. Pretože naše vlastné závisia od kolektívnej bezpečnosti. Nemali by ste sa riadiť sebeckou zásadou „Som chránený, ostatným je to jedno“.

Odporúča: