Páči sa mi a akceptuješ sám seba, aby si mal úspešné vzťahy s ostatnými

Obsah:

Páči sa mi a akceptuješ sám seba, aby si mal úspešné vzťahy s ostatnými
Páči sa mi a akceptuješ sám seba, aby si mal úspešné vzťahy s ostatnými
Anonim

Vzťahy v ľudskom živote patria medzi udalosti, ktoré ho robia hodnotným a hodnotným. Dávajú mu plnku. Čo je však skutočný vzťah, ako vzniká? Ako spoznám osobu, s ktorou to môžem vytvoriť? Ako sa v tom nestratiť, ako na tom nelipnúť, ako s tým žiť, ako mám ďalej žiť, ak alebo keď skončí?

Každý z nás čelil alebo neustále žije s týmito otázkami. Mnohí nikdy nenájdu správne odpovede. Preto vám ponúkame názor psychologičky Boryany Borisovej na tieto otázky.

Na to, aby sme mali úspešný vzťah s druhou osobou, je potrebné mať v prvom rade plnohodnotný vzťah so sebou samým. Majme sa radi. Aby sme sa prijali takí, akí sme. Páčiť sa nám na sebe všetko – náš vzhľad, talent, zručnosti. Aby sme sa cítili šťastní, mali so sebou dobrý vzťah, musíme nájsť to, čo nám robí radosť, keď to robíme, priťahuje nás to a nejako bez námahy to rozvíjať ako vedomosti a zručnosti.

Šport nám tiež môže pomôcť cítiť sa dobre. Cvičiť pre potešenie a zdravie, nie preto, aby sme sa mučili alebo hľadali úspechy. Cvičiť, aby sme mali zdravé telo, v ktorom sa cítime dobre. Úplný vzťah so sebou samým zahŕňa náš zmysel pre zmysel a smer v našich životoch. Znamená to dosiahnuť dosiahnuteľný cieľ v živote krok za krokom. Je dôležité vážiť si svoj život, žiť ho naplno každý deň podľa nášho kritéria šťastia.

Ak teda prijmeme seba a svoj vlastný život ako hodnotné, budeme mať aj cenné spojenia s ľuďmi okolo nás.

Ako vytvoriť úspešný vzťah?

Od koho a ako sa učíme nadväzovať kontakty? Kedy a kde sa učíme komunikovať? Čo nás poháňa, keď máme alebo chceme mať vzťah…

Či si to uvedomujeme alebo nie, či sa nám to páči alebo nie, kopírujeme model našich rodičov. Komunikujeme tak, ako komunikujú oni, spájame sa tak, ako sme sledovali, ako to robia naši rodičia. Či sa nám to páči alebo nie, keď milujeme, vyjadrujeme svoje pocity tak, ako nám ich vyjadrili naši rodičia alebo ako sme ich sledovali, ako si navzájom vyjadrujú svoje city. Prvými ľuďmi, od ktorých dostávame informácie o sebe, o svete, o vzťahoch medzi ľuďmi, sú naši rodičia.

Akceptujeme sami seba ako hodnotných, ak nás naši rodičia akceptujú ako hodnotných a významných. Myslíme si, že si zaslúžime lásku, ak sme ju ako deti bezpodmienečne dostávali od našich rodičov. Veríme v seba, v život, v Boha, ak sme boli bezpodmienečne milovaní.

Málokto z nás má to šťastie, že sa s nimi naši rodičia úprimne a otvorene rozprávajú o priateľstve, láske a sexe. Ako vyrastáme, žijeme vo svojom vlastnom svete fantázie a snov. Nemáme potuchy o skutočnom živote, ľuďoch a vzťahoch. Svojim priateľom otvorene dôverujeme, pretože ich potrebujeme. Chceme byť milovaní a milujeme z celého srdca. Rozdávame. Ako odpoveď dostávame odpovede typu „nelepte sa na mňa, dusíte ma, potrebujem slobodu“… a nechápeme, kde je problém.

Očakávania

Očakávania, ktoré máme vo vzťahoch, vytvárajú sklamanie, keď vzťah neskončí tak, ako sme chceli alebo očakávali. Keď realita nezodpovedá scenáru v našej hlave.

Často máme očakávania, ktoré si neuvedomujeme. Toto je náš scenár, ktorý chceme, aby sa stal, keď stretneme toho druhého. Je to naša predstava o tom, čo vo vzťahoch chceme a aké veci sa majú stať. A uvádzame naše očakávania? Sme si ich vedomí? Máme jasno? Zdieľame ich? Alebo ich objavíme v procese vzniku vzťahu a pochopíme ich, keď sú odlišné od túžob, očakávaní a zámerov druhej osoby voči danej osobe?!

Keď sa túžby tých dvoch v súvislosti s tým, čo sa deje vo vzťahu, rozchádzajú, prichádza sklamanie, ktoré sa každého uberie vlastným smerom. A príde utrpenie. V hlave nám víria myšlienky ako: „Nie som milovaný, žiadaný, preferovaný“,…, „Som opustený, na nič som dobrý, láska je hlúpa, muži/ženy sú zlé práce“. Sú to, samozrejme, len pochmúrne myšlienky a našťastie nemajú nič spoločné s pravdou o nás samých. Našťastie nie každý temný scenár, ktorý vás napadne, sa stane.

Keď odíde človek, ktorý bol krátko prítomný v našom živote, je dobré vyrovnať sa s rozchodom bez toho, aby sme stratili samých seba. To, čo nám zostalo po každom človeku, ktorý nás opustí, sme my sami. Počas našich životov máme vzťah sami so sebou.

Aby vám ten druhý nezlomil srdce, najprv je to dobré

vstúpiť do komunikácie bez očakávania,

že táto osoba sa stane vaším manželom/manželkou a budete s ňou žiť svoj život. Do komunikácie s človekom vstupujete preto, aby ste ho spoznali, pocítili, pocítili jeho prítomnosť, ako sa vedľa neho cítite. Komunikujete slobodne a otvorene. Kladiete si otázky, na ktoré chcete poznať odpovede. Nech je komunikácia veselá, prináša radosť. Nech sa oslobodí od pretvárky, podozrievania, nepriateľstva. Nech vzájomné odhalenie prináša radosť.

Ak vôbec môže byť v našich hlavách plán (hotový scenár) o našich vzťahoch, tak áno. Otvorená a slobodná komunikácia. Žiadne očakávania. Bez toho, aby sme tomu druhému vnucovali náš vzťahový matrix. Uvedomme si to, majme jasno v tom, čo chceme, no nezabúdajme, že druhý opak nemusí zodpovedať nášmu matrixu. Môžeme sa s ním cítiť dobre, možno sa zabavíme, získame porozumenie a porozumenie v komunikácii, ale vzťah môže skončiť aj bez vstupu do nášho matrixu, t.j. nie tak, ako chceme. Pokojne prežívajme každý vzťah s druhým človekom taký, aký je, prijímajme druhého takého, aký je, prijímajme jeho osobné plány a túžby. A poďme otvorene ďalej k ďalšej osobe v našom živote.

Sme obmedzení mnohými klišé, normami, predsudkami, nálepkami. Láska netoleruje ľudské obmedzenia. Láska je o prežívaní, odstraňuje nálepky. Je známy pre vášeň, impulz a energiu, ktorú dáva. Láska je neodolateľná príťažlivosť a je vzájomná.

Vstúpme do komunikácie s druhým človekom s dovolením, ktoré nám dávame, aby sme s ním zažili všetko, čo môžeme, bez toho, aby sme sa obmedzovali a stavali bariéry. Zažime tento vzťah bez toho, aby sme toho druhého odsudzovali. A vedieť, že máme v sebe dosť sily pokračovať v živote bez neho a dosť dôvodov žiť aj po skončení nášho vzťahu. To, pre čo budeme naďalej žiť, sa nazýva Ja. Naďalej budeme žiť, aby sme rozvíjali seba, svoj talent, svoje zručnosti, budeme žiť pre zábavu, objavovanie nových miest vo svete, stretávanie a spoznávanie nových ľudí, objavovanie kníh a životných právd…

Odporúča: